V pravidelných intervaloch sa u nás na slovensku konajú rôzne voľby. Naša domová poštová schránka býva vtedy taká plná sľubov z letákov, že niekedy sa čudujem, ako to všetko dokáže zhltnúť.
Hádanie sa kandidátov je „národným športom“. Pred voľbami sa urputne hádajú medzi sebou koaličníci s opozičníkmi a oni zase spolu kydajú na nezávislákov. Samozrejme, že nezávislák je preto nezávislákom, pretože je závislý od niekoho, a vracia údery rázne späť.
Zaujímavé sú aj anti – kampane kandidátov na iných kandidátov. V jednom letáku kandidáti kydajú jeden na druhého a vzápätí v druhom letáku si s prepáčením, vliezajú jeden druhému do zadku.
Už som sa stretol aj s predvolebnými „Krimi Novinami“. V novinách nájdete články napríklad:, „Ako Vás podvádzajú“. (To už dávno všetci vieme). „Zaslúžite si poznať pravdu“. (Zásadne neverím sektám, lebo oni takýmto sloganom verbujú ovečky do svojich osídiel).
Čítal som aj odporúčania pre nás obyčajných ľudí – voličov, od kandidátov, ktorého kandidáta určite nevoliť a zaručený návod, ktorého kandidáta určite voliť. (A to si kandidáti myslia, že mi voliči sme nesvojprávny).
Občas na predvolebných zhromaždeniach býva aj kultúrny program, kde umelci pripomínajú divákom vo svojich vystúpeniach, aby volili len tých zaručene najlepších tu prítomných kandidátov. Skrátka, niektorým umelcom je to jedno, keď dostanú zaplatené tak sa ide v réžii kandidáta ktorý platí ich vystúpenie.
Predvolebné kortešačky vyhľadávajú najradšej dôchodcovia. Dostanú oškvarkový pagáč, guláš, dve deci vínka, alebo aj čajík s rumom. Ženy aj kvetinku. K darčekom patrí aj nafúknutý balónik s perom. Výrazne na nich vyčnieva vždy meno kandidáta a logo strany za ktorú kandidát „kope“. Seniori radi počúvajú a kandidáti im sľubujú, sľubujú a sľubujú, čo všetko pre nich po voľbách vybavia. Napríklad: („Milí naši seniori a seniorky, keď vyhráme voľby, tak Vám pomôžeme vybaviť aj hrobové miesto na cintoríne, len si ho budete musieť sami zaplatiť. Ešte však vydržte, odvoľte a po voľbách zistíte.“).
Čudoval by sa aj nebohý spisovateľ Ján Kalinčiak, autor románu Reštaurácia s podtitulom „Obrazy z nedávneho života“, že rozdiel medzi voľbami v 19. a 21. storočí nie je skoro žiadny, aj vtedy sa každý škriepil s každým aj dnes sa každý škriepi s každým… Snáď, len taký, že v 19. storočí mohla voliť iba privilegovaná menšina a dnes môžu voliť po dovŕšení plnoletosti skoro všetci…
Najväčšia dilema, nás voličov je koho voliť. Ohovárame všetky strany a všetkých kandidátov, keď sa pozabudneme tak omylom ohovoríme aj seba samého. Ale, voliť treba ísť. Poriadok musí byť vo všetkom, vždy a všade, ako hovoria všetci kandidáti na prezidenta, župana, primátora, starostu či poslanca.
Niektorí voliči volia kandidátov podľa abecedného poradia na volebnej listine, iný podľa sľubov na mítingoch, ďalší za judášsky groš, či podľa vzhľadu – fyziognómie kandidáta. Dokonca sa nájdu aj výnimky, ktorý volia svoje eso podľa jeho volebného programu…
Komu dať svoj hlas, keď všetci politici sú nevyspytateľný. Bože daj, aby som sa už konečne trafil do tých správnych kandidátov …