Môj kamarát Izidor, starý mládenec na dôchodku, chlap sveta skúsený aj väzením ošľahaný sa mi raz pri pive zdôveril so svojím intímnym, háklivým problémom. Totiž, že ho často svrbí, ehm… zadok a nemôže sa poriadne posadiť. Z občasných návštev u neho doma som postrehol, že Izidor používa na toalete najlacnejší jednovrstvový toaletný papier neidentifikovateľnej farby. Bohvie, kde ho zháňal. Pri rozhovore mi ešte povedal, že sa domnieva, že príčinou jeho háklivého problému je možno aj toaleťák, ktorý používa, lebo sa mu zdá akýsi drsný. Ako dobrý kamarát som mu poradil: „Skús používať tie viacvrstvové toaleťáky, asi máš háklivý zadok.“ Dal na moju radu a pri ďalšom stretnutí mi referoval, že teraz už používa len neparfumovaný vlhčený štvorvrstvový toaleťák. Jeho problém však stále pretrvával. Bol z toho veľmi nešťastný. A ja tiež, pretože Izidor mi už o ničom inom nerozprával, iba o neustálom svrbení na tom svojom háklivom mieste.
„Izidor,“ povedal som mu raz pri náhodnom stretnutí pred krčmou, „ja si myslím, že máš hemeroidy. Viem, že doktorov nemáš rád, nič iné ti však nezostáva, iba zájsť k obvodnému. Blbo na mňa čumel. „Tak nie hemeroidy, ale zlatú žilu.“ V hlave sa mu rozsvietilo. „Aha, tie mala aj moja mama. Čo s tým?“ „Veď Ti hovorím, choď k obvodnému. Zver sa mu so svojim problémom.“ Nejaký čas som Izidora nevidel. Aj chlapi v krčme sa ma vypytovali, či o ňom niečo neviem. Nevedel som nič. Izidor akoby sa pod zem prepadol. Veru už mi začali chýbať aj tie jeho reči o zadko – svrbení.
Po dlhšom čase som ho však predsa len na pive uvidel. Aj som sa mu potešil. Sedel na svojej stoličke, ale len tak na pol zadku. Keď ma zbadal, rozškeril sa od ucha k uchu. „Čo je Izidor,“ spýtal som sa ho, „stále svrbí“? „Už nesvrbí. Dobre si mi poradil. Si môj najlepší kamarát. Vieš, bol som na operácii zlatej žily. Chirurg mi po operácii povedal, že hemeroidy sú fuč a všetko bude tak ako predtým, bez svrbenia. Daj si na mňa pivo. Som taký šťastný. Zatiaľ síce ešte sedím na stoličke len na pol zadku, ale keď sa mi úplne zahojí, budem opäť sedieť znova na celom…“