Dnes som strávil poobedie, spolu s partnerkou na pohotovosti na Antolskej v Petržalke. V čakárni som si všimol, že ľudia čakajúci na vyšetrenie sedia len na sedadlách po pravej strane. Každý mal respirátor, prípadne rúško na tvári. V zdravotníckych zariadeniach je prekrytie nosa a úst stále povinné. Automaticky sme si aj mi nasadili túto ochrannú pomôcku. Zarazila ma však jedna vec. Oproti na druhej strane čakárne boli všetky sedačky okrem jednej voľné. Na sedačke sedela neupravená, neučesaná, zafúľaná mladá žena, v špinavom pokrčenom zimnom kabáte. Podľa jej výzoru a oblečenia bola bezdomovkyňou. Myslel som si, že aj ona čaká na vyšetrenie. Bolo stále skrčená a občas sa kývala zo strany na stranu. Posediačky spala. Sem tam sa na minútku prebrala. Nemala žiadne rúško. Kašlala. Pristúpil som k nej a podal som jej jeden nepoužitý respirátor v uzatvorenom obale. Pani poďakovala. Snažila sa respirátor vybrať z obalu. Nepodarilo sa jej to. Neotvorený obal aj s respirátorom držala pevne v rukách a stále bola skrčená. Sestričky volali pacientov do ambulancii, ale ju si nikto nevšímal. Po nejakom čase sa pani zodvihla zo stoličky, poobzerala sa okolo seba a odišla. Už sa nevrátila. Pravdepodobne si bola na pohotovosti len trochu pospať a zohriať sa. Je však aj to možné, že sa chcela naozaj dať vyšetriť. Neviem…