Je neskoro večer. Držím pero pevne v ruke a zízam v kuchyni do okna. Tuho premýšľam a v duchu si hovorím: „Konečne už napíš niečo aj pre svoju múzu.“ Impulz však neprichádza. „Bože, dúfam, že som nechytil nejakú agrafiu.“ Moje šedé mozgové závity, ktorým sa hovorí aj sídlo myslenia, sú úplne nadoraz zašraubované. Nevyvíjajú ani štipku dákej snahy, aby sa […]
Pokračovanie článku